Drevená opica alebo drvená? "Kinga je zdrvená", šepkali si študenti v kuloároch bývalého nemeckého gymnázia, neskôr školy umeleckého priemyslu, dnes už zase puritánske maturitné učilište evangelické.
Odkedy ma rektor výtvarnej akadémie preklial, živorila som svoj neblahý osud v podobe opice z dreva.
Dostalo sa to via handy k tomu jedine ešte zachovalému orgánu - ľavé ucho - samotného princa Handymana. Jatý zúfalstvom, odporom a hnevom podujal sa šľachetný princ zachrániť mňa zo spráchnivenia či zožratia červotočmi a hneď, ani na sekundu neváhajúc, poslal mi via WhatsApp SMS s návodom, ako sa z dreva vynoriť.
Mala som odhodiť všetky zábrany, hlavne falošnú morálku a prudériu, zbaviť sa definitívne
všetkých komplexov a sebavedome vstúpiť do prefajčenej zborovne a v mojom novom, na mieru ušitom Evinom rúchu, zasadnúť rektorovi na nos, pričom som si mala dávať pozor na večnú smradľavú cigaru, ktorú rektor nikdy nevypúšťal spomedzi jeho žltých zubov a poriadne mu pošúchať svoj gluteus maximus muskel po tvári a zároveň sa pokochať pri tom, ako sa ten úbožiak tvári. Z môjho dreveného tela som mala nenápadne, akoby nič, ako by len také hlúpe teľa, odlúpnuť zopár triesok, nimi rozškrabať ten rektorov hnusný, vyrážkami, vredmi posiaty hroznou bradou zarastený ksicht a kvapky hustej krvi nechať tomu sochárovi G., ktorý ma chlípne a nemravne omakával, vylízať.
Vraj len čo by si to za ten svoj hnusný prečin konečne zlízal, bola by som z kliatby oboch pedagógov, zjavne skrytých antropophagusov, na veky oslobodená.
Drevená Kinga sa mstí na rektorovi...
Ale nemala som k tomu “cojones”, ako hovoria Španieli. Zdalo sa mi to príliš kruté, nechutné. Tak som zostala dodnes drevená, preto aj drevene v tanečnej tancujem a princi ma na salsu ako partnerku nechcú a tak vytúžene čakám na princa, ktorý by sám konečne hrdinsky konal a konečne namiesto večního objímania svojho mobilu objal pravú princeznú z ozajstného mäsa - pardon, zatiaľ len z dreva, mäso by musel najprv asi sám zohnať, kúpiť - a krvi...
