Spitý šťastím som ležal na chodníku
Nádeje plný som aj bežal po chodníku
Tu zočil som tú našu Gabiku
Peknú milú ako bábiku
Takmer sme sa vedy zrazili
Vtedy ešte šikovne riadil som svoje Žiguli
Dnes nemám k výčitke žiadnu repliku
Prečo neprešiel som ju len na chodníku?
Okolo tej istej témy krúžim
ako supy keď zočia čerstvú mŕtvolu
vrátený čas žiť znovu túžim
zapáliť spomienok vyschlých starú stodolu
valcujú sa tam ako nevymlátené obilie
zvezené dialnych polí
len pomyslieť ako čas pominie
nenávratnosť toho bolí
usnul si včera o dvadsaťdva a pár drobných
dnes bude tu už len dvadsať jeden
čas letný čas zimný jedno pre divákov záhrobných
pomaly to všetko už jebem...
Keine Kommentare:
Kommentar veröffentlichen