Rabín na jazere

 Viem?

Zdá sa mi, že viem.

Ale to je len zdanie, alebo predsa viem? 

 Jedno ale viem určite - ako správny rabín musím začať z prava do ľava.

Tá celá vec sa odohrala nasledovne:

V rámci terapie som sa prechádzal zase raz pri jazere. Krásny pozdný jesenný deň, slnečné lúče siahali ešte práve k nábrežiu, zakotvené jachty sa mierne pohupovali, spavá atmosféra. Trblietavá strieborná hladina, ako keby ju prikryli alumíniovým plechom.

 Rytmické čľapotanie z prístavu narušované tempami osamelého plavca. Nepostrehol som kedy vyliezol na breh, videl som, že sa utieral a neskôr telefonoval. Sústreďoval som sa na hrboľatý chodník. Asfalt je na tejto časti promenády pomerne poškodený. Ale mal som dojem, ako keby na mňa niekto volal. Plavec, medzitým komplet oblečený, telefonoval, pričom gestikuloval akoby smerom ku mne. Až vtedy som zbadal, že mal na hlave kippu. Počas telefonovania sa približoval ku mne. Pochopil som, že celý čas platila jeho gestikulácia a volanie mne. Zastal som, prišiel ku mne a hoci neviem ani zbľa hebrejsky začal srdečný dialóg v hebrejčine!. Po početných minútach sa môj partner uistil pohľadom na relativne drahé hodinky, že už musí, pretože je sabat. Ja som si to ani v tom zápale diskusie neuvedomoval, čas prebehol veľmi rýchlo, témy sa striedali ešte rýchlejšie. Dohodli sme sa na budúcom náhodnom stretnutí zase tam, vymenili si šalom-šalom, dostal som nadovažok ako správny “rabi”aj “šabat šalom” a neznámy sa odporúčal. Keby som nemal to svedkov v podobe svojej manželky a neskôr aj dcéry, neveril by som sám sebe. Dvadsať minút hebrejsky intenzívny dialóg, dokonca riadne intervjú! Ako sa to mohlo stať, prečo? Prečo asi?

Vyzerám tak alebo dokonca som?

No tak dobre, už sa niekedy ostrihám!